Viečka som mierne privrel a hlava mi klesa na jednu stranu. Hlboký nádych než to zo mňa vypadlo: „Nie Si lifter pokiaľ nesúťažíš.“ „Budem súťažiť hneď ako zdvihnem 300 kilo v mŕtvom ťahu.“ Odpovedá backendom 85 kilový dosrastenec s vážnou tvárou, že by sa za ňu nemusel hanbiť ani profesionálny hráč pokeru.

„Nie! Choď do toho teraz!“ Zavrčím a dodávam: “urobíš si nový osobák, zažiješ tú atmosféru a získaš ďalšiu motiváciu zlepšovať sa.” Chalpčisko krúti hlavou na nesúhlas s mojím argumentom. “Keď už pôjdem na súťaž chcem ju vyhrať!” hovorí. “Ak však nikdy na žiadnu nepôjdeš, nikdy nevyhráš a ak nedosiahneš svoj výkon z vlhkého sna, vzdáš to za veľmi krátku dobu.” Možno chcel ešte niečo dodať, ale ukončil som to mojím klasickým: “Mám fpiči” a išiel som na druhú stranu posilky, dať si ďalšiu sériu v poradí.

Pripravujem sa na súťaž ktorú asi nevyhrám a nepostavím sa na stupeň víťazov, ale posuniem sa vpred. Budem mať ďalšiu skúsenosť. Verím, že si zlepším osobáky a budem mať o čom hovoriť vnúčatám. Možno budúci rok vyhrám s prehľadom vďaka tomu, že tento rok skončím na 4-tom mieste. Možno na zemeguľu jebne asteroid a všetci zomrieme. Ak existuje boh čomu síce neverím, ale ak áno a budem tam stáť pred bránou a strýco bradatý sa opýta čo som dokázal, nebudem váhať a pochválim sa svojimi osobákmi v trojboji. Snáď mi tú bránu otvorí. Počul som totiž, že v pekle sú len právnici, diktátori a ľudia čo nikdy neliftovali.

Autor: Jozef Svitok